Moldavskú zeleninu a ovocie nájdete v supermarketoch len zriedka, no na trhu sú stále dostupné. Foto: moldova.travel
Na vrchole sezóny je na pultoch moldavských obchodov a trhov veľa ovocia a zeleniny. Po celé generácie sme boli zvyknutí jesť rôzne druhy zeleniny a ako dezert si dať ovocie. Na tento účel sa v krajine pestuje toľko produktov. Len teraz ju v obchodoch vidíte len zriedka, aj to v sezóne. Zamestnanec veľkej siete supermarketov porozprával KP o tajomstvách nákupu a predaja domácej a zahraničnej zeleniny a ovocia.
Chápeme, že teraz slovo „lacnejšie“ znie rúhavo, no napriek tomu je pri porovnaní cien v supermarkete a bazáre jasne viditeľné, že je ekonomickejšie priviezť si kôpor z Argentíny spoza oceánu ako kontaktovať miestnych výrobcov.
Nie, supermarkety nie sú postavené proti moldavským farmárom. Ide len o to, že moldavskí výrobcovia poľnohospodárskych produktov radšej odvážajú svoje produkty do zahraničia, pričom spĺňajú všetky zmluvné podmienky. V Moldavsku na to nie sú pripravení.
Rovnako pohodlnejšie je doniesť si čo i len mrkvu alebo avokádo zo zahraničia, ako ich brať od farmárov z moldavských regiónov. S miestnymi bývajú často problémy. Opakovane sme mali napríklad pohľadávky voči moldavskému výrobcovi rukoly. Dodávateľ, celkom drzo, dáva do balíčka zelene nie listy, ale holé, drsné stonky na zvýšenie hmotnosti. Kupujúci sa s nami hádajú, dodávateľa sme niekoľkokrát upozorňovali a potom sa rozhodlo o zvýšení nákupu talianskej rukoly. A napodiv je vždy čerstvé, na rozdiel od toho moldavského.
Supermarkety utrpia straty z predaja produktov podliehajúcich skaze. Zelenina a ovocie musia byť odstránené z regálov, keď stratia svoj vzhľad. Moldavskí výrobcovia buď nevedia svoje výrobky správne zmontovať alebo uskladniť, no oveľa rýchlejšie sa kazia.
Dovážaná zelenina a ovocie sú však krásne, zabalené a skladované. Čo sa robí v zahraničí s tovarom, je väčšinou tajomstvom dodávateľov. Vždy je príjemné zobrať si škatuľu paradajok privezenú z Grécka, než sa hrabať v špinavej škatuli s moldavskou „smotanou“ a vyberať si celé a nepoškodené ovocie.
Teraz v sezóne zariskovali – priniesli moldavské broskyne, no ich jemná šupka nám všetko pokazila. Ovocie veľmi rýchlo prestalo vyzerať reprezentatívne. Kupci ich triedili a balili do krabíc. Áno, moldavské broskyne sú sladšie a chutnejšie, ale veľmi ťažko sa predávajú. Moldavec v dedine pod stromom zoberie hitovú alebo mierne zhnitú broskyňu a zje ju, zatiaľ čo v supermarkete si ten istý človek bude chcieť kúpiť len dokonalé ovocie.
Hoci kupujúci majú veľmi radi farmárske produkty, zelenina a ovocie sa preto lepšie predávajú v takzvanom „farmárskom usporiadaní“, keď je ovocie nahromadené, nie zabalené.
V 90. rokoch sa objavila taká anekdota, ktorá aj dnes opisuje situáciu na trhu s ovocím a zeleninou u nás.
Rodák zo ZSSR prvýkrát vstúpi do obchodu s potravinami v zahraničí a pýta sa:
- A kedy dostanete prvé jahody?
Odpovedajú mu:
- O šiestej ráno.
V tej chvíli sa všetci, čo žili v ZSSR, nahlas zasmiali, lebo jahody nemôžu byť v obchodoch celý rok každý deň ráno na pulte. Jahody majú krátku sezónu koncom jari a začiatkom leta. Jedol bodka.
Ale ak nastavíte správny maloobchod, jahody sa dajú nájsť na pultoch moldavských supermarketov aj mimo sezóny, avšak, ako sa hovorí, za cenu liatinového mosta.
Ďalším dôvodom, prečo obchody uprednostňujú dovoz zeleniny a ovocia, je ich konzistentnosť v zásobovaní. Moldavsko je, samozrejme, čoraz chudobnejšie, ale stále existujú milovníci jahôd, ktorí sú pripravení zaplatiť 200 lei za 300-gramovú krabicu bobúľ a ešte viac.
Dovozca zeleniny a ovocia má nevyčerpateľný zdroj tovaru, teda až na zásah vyššej moci, ako počas výluky alebo vojenských operácií, ale ani to zásobovanie výrazne neovplyvnilo.
Vo všeobecnosti sa supermarkety snažia prevádzkovať ziskový obchod pre maloobchodníkov aj zákazníkov a tu nejde o žiadne sprisahanie.