V najbližších rokoch nebude obyvateľstvo Azerbajdžanu čeliť nedostatku potravín, ubezpečujú miestni odborníci.
Nie je to tak dávno, čo hlavný ekonóm Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Maximo Torero uviedol, že už tento rok bude na svete čeliť problému podvýživy asi 40 miliónov ľudí.
„Agropriemyselný sektor je teraz v stave veľkej neistoty. Ak predpovedáme vplyv [konfliktu] na Ukrajine, potom budeme mať v roku 40 najmenej 2022 miliónov ľudí, ktorí budú čeliť chronickej podvýžive,“ povedal Torero. „A v roku 2023 – viac ako 70 miliónov ľudí.
Geopolitická situácia viedla k narušeniu dodávok obilia, čo zvyšuje riziko potravinovej krízy v mnohých štátoch. Od začiatku roka výrazne vzrástli ceny pšenice a kukurice. Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN 21. mája sa konštatovalo, že svetové zásoby pšenice vydržia len 10 týždňov a situácia je horšia ako v krízových rokoch 2007 a 2008.
Nedostatok potravín nebude mať vplyv na Azerbajdžan, povedal sebavedomo ekonóm Eldaniz Amirov.
Treba pripomenúť, že pripravenosť Ruska v tomto roku dodať na svetové trhy vyše 50 miliónov ton obilia, povedal ruský prezident Vladimir Putin na nedávnom stretnutí v Petrohrade s hlavou Bieloruska Alexandrom Lukašenkom.
Azerbajdžanci nikdy neboli zaradení do kategórie podvyživených. V roku 2023 však bude podľa odborníkov stále nevyhnutné určité zvýšenie cien potravín.
Zvýšená inflácia bude pokračovať až do konca ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine, verí Amirov. Až potom môžeme očakávať návrat svetovej ekonomiky k ročnej inflácii v rozmedzí 2-3%.
Podľa prognóz ekonóma budú ceny ropy, poľnohospodárskych produktov ruskej a ukrajinskej produkcie v najbližšom období naďalej rásť.
Podobný názor má aj šéf Únie slobodných spotrebiteľov Azerbajdžanskej republiky Eyyub Huseynov. Azerbajdžan má podľa neho ďaleko od krajín, ktoré čelia nedostatku potravín: republika ich má veľké zásoby.
Na druhej strane vláda vytvorila priaznivé podmienky pre rozvoj podnikania. Okrem toho sa na oslobodených pozemkoch budú v blízkej budúcnosti realizovať rôzne poľnohospodárske projekty.
Zdražovaniu potravín sa však nevyhneme, do polovice budúceho roka môžeme očakávať 10% zdraženie mlieka, rastlinného oleja a niektorých poľnohospodárskych produktov. Ľudskoprávny aktivista sa domnieva, že ceny pekárenských výrobkov stúpnu najviac o 10 %.
Úrodná pôda a cenová regulácia
Mnohí očakávajú, že teraz oslobodené územia budú hrať dôležitú úlohu pri uspokojovaní domáceho dopytu po potravinách.
Ministerstvo pôdohospodárstva zohráva úlohu v projekte smart village, ktorý plánuje využiť najnovšie technologické výdobytky na zvýšenie produktivity poľnohospodárstva v regióne. Ministerstvo zároveň uvádza, že 72.6 % zberu obilia v celom Azerbajdžane bolo ukončených, zozbieralo sa 2.163 milióna ton obilia. Zdroje sa teda výrazne zvýšili, čo pomôže udržať cenu chleba.
Okrem toho azerbajdžanská vláda zavádza opatrenia na zníženie alebo stabilizáciu cien základných potravinových výrobkov. Napríklad kabinet ministrov schválil rozhodnutie, ktorého cieľom bolo znížiť náklady na produkciu mäsa pre farmárov: bola zrušená potreba získať veterinárny pas pre každé zviera (a platenie štátnej povinnosti vo výške 20 manátov).
Zároveň sa pri rekonštrukcii a rozvoji regiónov Karabach a Východný Zangezur prepravuje do oslobodených krajín malý a veľký dobytok. V minulom roku bolo v rámci pilotného projektu prvýkrát dodaných na kalbajarské pasienky 10,000 300 kusov malého a veľkého dobytka. Tento rok - viac ako XNUMX tisíc zvierat.
Odborníci očakávajú, že rozvoj oslobodených krajín výrazne zníži závislosť krajiny od dovozu. Podľa dostupných údajov pokrývala oblasť Karabachu pred okupáciou asi 15 % potreby mäsa Azerbajdžanu. Očakáva sa, že po obnovení poľnohospodárstva v zónach Karabach a Východný Zangezur sa bude ročne vyrábať asi 30 tisíc ton mäsa.
To však nie je všetko. Fond rozvoja podnikania spustil mechanizmus na podporu mikro, malých a stredných podnikov (MSP) zaoberajúcich sa výrobou a spracovaním potravinárskych výrobkov zaradených do minimálneho spotrebného koša.
V rámci štátnej podpory môžu MSP počítať s dotovaním úrokov z úverov od bánk a iných finančných organizácií. V prvom rade to ovplyvní prijaté úvery na dodávku surovín do krajiny na spracovanie a ďalšiu výrobu potravín.