Mechanizmy kolonizácie rastlín po šírení na veľké vzdialenosti (LDD) a súčasné súvisiace poznatky boli témou prehľadu tímu prof. Li Dezhu z Kunmingského botanického ústavu Čínskej akadémie vied (CAS) v spolupráci s výskumníkmi z Xishuangbanna tropická botanická záhrada CAS, Hebrejská univerzita v Jeruzaleme a Univerzita v Edinburghu.
Recenzia vyšla v r Trendy v ekológii a evolúcii.
LDD mimo rozsahu druhu je dôležitou hnacou silou globálnej distribúcie biodiverzity. Hoci udalosti LDD sú zriedkavé a ťažko sa kvantifikujú a predpovedajú, sú veľmi dôležité v biogeografii, kde môžu ovplyvniť zhromažďovanie bioty, reakcie na prirodzené a antropogénne zmeny životného prostredia a šírenie invazívnych druhov.
Ako vieme, rozptýlenie je účinné iba vtedy, ak po ňom nasleduje úspešné usídlenie, no nedávne štúdie o rastlinnej LDD mali tendenciu zameriavať sa len na štádium rozptýlenia, čo znamená, že postdisperznému usadeniu sa nevenovala dostatočná pozornosť. Koncepčná syntéza post-LDD zriadenia naprieč rôznymi taxónmi a priestorovo-časovými mierkami teda nápadne chýba.
Tím prof. Li pracuje na interkontinentálnej biogeografii, fylogeografii a LDD rastlín už desaťročia. Prostredníctvom rozsiahleho výskumu literatúry tím zhrnul súčasné poznatky o fáze po založení LDD v kolonizácii rastlín. Identifikovali šesť kľúčových determinantov úspechu usadenia: propagulárny tlak; funkčné vlastnosti; extrémne udalosti a antropogénne poruchy; predátori, konkurenti a vzájomní partneri; flexibilita výklenku; a Alleeho efektom.
Na tomto základe navrhli všeobecný kvantitatívny rámec pre ustanovenie po LDD, ktorého cieľom je poskytnúť kvantitatívny teoretický rámec pre štúdium kolonizácie po LDD, ako aj prostriedok na hodnotenie rizika invázie druhov.
Podľa výskumníkov by sa biogeografia, fylogeografia a ekológia pohybu mali integrovať, aby sa presnejšie odhalil výskyt, načasovanie a mechanizmus udalostí LDD.
Okrem toho by sa mali študovať vzťahy medzi faktormi, ktoré ovplyvňujú usadzovanie, aby sa určila ich relatívna dôležitosť. Okrem toho by sa rozdiely v mechanizmoch usadzovania po LDD mali porovnať naprieč geologickými (milióny rokov) a nedávnymi (antropocén) časovými mierkami.
Celkovo tento prehľad poskytuje koncepčné a kvantitatívne východiská na vyplnenie súčasných medzier v poznatkoch týkajúcich sa zriadenia a pokroku v našom chápaní procesov, ktoré formujú dynamiku globálnej bioty.
„Lepšie pochopenie zriadenia po LDD nám pomôže pochopiť minulosť a predpovedať budúcnosť v ére rýchlych antropogénnych zmien. Môže tiež pomôcť zmierniť niektoré nepriaznivé dopady týchto zmien znížením biologických invázií a podporou presunov rastlín v reakcii na zmena klímy“ povedal prof. Li.