Niekedy sa náklaďák pomarančov vráti len kvôli niekoľkým rozbitým škatuľkám, potom príde Marko Kozjak a jeho tím a zachránia podnik pred rozkladom
Tohtosezónne grécke pomaranče vyrazili do Chorvátska pred tromi dňami, 20-tonový kamión bol naložený, vodič tri dni sledoval značky CRO, prešiel colnicou a bol už len krôčik k tomu, aby si pomaranče zobral a pekne naaranžoval. pyramída na poličke. zdvihol palicu s červeným NIE.
Zastavil zásielku pomarančov a zakázal mu vstup do predajne, kým bol oranžový kamión ešte v logistickom parku. Ani do predajne neprišli. Dôvod? Prvé krabice pomarančov boli rozdrvené, zásielka sa trochu zakývala, otočila, pomaranče boli odmietnuté...
A potom telefón Marko Kozjak vibroval, ktorý už nesie prezývku anjel pre šetrenie jedla. On a jeho partnerka Nikola Vido založil spoločnosť VeeMee pred pár rokmi a dodnes už vycibrili svoju prácu, v ktorej pôsobia takmer ako zásahový tím, aby zachránili potraviny, ktoré sú na pokraji odmietnutia a stávajú sa potravinovým odpadom.
Marko a VeeMee vystupujú, keď sú veci na pokraji zrútenia, keď sa pomaranče z Grécka blížia k bodu návratu do svojej vlasti kvôli radu rozbitých škatúľ.
„Presmerovali sme kamión do skladu, kde ho otvoríme a uvidíme, v čom je problém. Prvé krabice sa hádam cestou do Chorvátska trochu rozbili a technológ, ktorý zásielku kontroluje pred vstupom do predajne, odmietol. Ak môžeme, navrhneme riešenie, niekedy stačí odstrániť pár rozdrvených škatúľ a všetko trochu preusporiadať, pretože zvyšok je v poriadku, a potom sa ten kamión môže poslať späť do logistiky na kontrolu a pomaranče môžu byť v obchode za jeden deň. To je to, čo robíme, inak by sa pomaranče vrátili do Grécka, za tie tri dni by sa pravdepodobne ešte viac poškodili a stal by sa z nich odpad,“ povedal Marko, ktorý odhaľuje všetky problémy v dodávateľskom reťazci a prečo sú všetky zásielky potravín odmietané.
Keď sú zásielky odmietnuté, biznis v skutočnosti zlyhá – farmár, ktorý poslal pomaranče, obchodník, ktorý ich nedostal, dopravca, ktorý jazdil tam a späť zadarmo. A nakoniec je celý oranžový kamión poškodený najskôr len niekoľkými uvoľnenými a rozdrvenými krabicami. Márna práca a ešte niečo – zbytočné emisie ton a ton CO2.
A výpočet vyzerá takto – na kilogram jedla, ktoré sa stane odpadom, sa uvoľní 1.26 kilogramu CO2. Vďaka Markovi a jeho zásahovému tímu VeeMee sa v Chorvátsku ročne ušetrí asi 750 ton potravín a zabráni sa zbytočným emisiám asi 1000 ton CO2.
V rozhovore s ním mu neprestáva zvoniť mobil, jeho čísla je už dávno veľa. Takmer všetky logistické reťazce v Chorvátsku sa spoliehajú na riešenia, ktoré ponúka VeeMee.
a Marko pracoval ako manažér v koncerne, kde sa „v srdci“ stretol s logistickými reťazcami, videl všetky chyby v systéme, tak nadobudol skúsenosti, prečo sa v logistike potraviny najčastejšie vyhadzujú. Pozrel sa aj na situácie, v ktorých hlboko cítil, že sa dajú zachrániť tony a tony jedla, pretože ide o zdanlivo drobné chyby, nie o problémy, že jedlo je nekvalitné alebo zlé.
„Asi 70 percent potravín sa vyhodí z dôvodu logistiky, teda pre nesprávnu paletu, nesprávnu krabicu, nesprávne vytlačené alebo zabudnuté vyhlásenie. Asi 30 percent je odmietnutých kvôli kvalite. Napríklad, ak je v citróne prvej triedy ešte nejaký kvalitný citrón a množstvo citrónu druhej triedy presahuje povolené dve až štyri percentá. Takáto zásielka bude odmietnutá a vracia sa výrobcovi a spravidla sa stáva odpadom, taký citrón sa jednoducho vyhodí,“ hovorí Marko o každodenných problémoch v dodávateľských reťazcoch.
Malo by sa tiež povedať, že technológovia, ktorí kontrolujú každú zásielku potravín pred ich vstupom do predajne, právom odmietnuť zásielku s tým, že ide o paradajku prvej triedy a odhaduje, že paradajok druhej triedy je priveľa. Technológovia sú hrádza a sito, ktoré vyčistí tovar, aby do regálov naozaj prišlo to, čo je deklarované v zásielke.
Potom zásielku z Holandska odmietnu, ak je na deklarácii omylom napísaný rok zberu 2021 a to sme už v roku 2022. A to bolo – odmietnutie zásielok pre chybu a to, že nový, opravený vyhlásenie sa nesmie prilepiť. To všetko sa jednoducho vracia domov, do Holandska, Španielska, Grécka…
Takéto problémy a chyby v systéme trápili Marka, ktorý vytvoril riešenia niektorých „logistických“ problémov, pokiaľ ide o zdravé jedlo. Tak vzniklo VeeMee, s ktorým ročne ušetrí asi 750 ton jedla. Pôsobivé, ale problém je oveľa väčší.
„V Chorvátsku sa denne vyhodí 40 až 80 ton potravín a počas turistickej sezóny to je viac ako 200 ton,“ prezrádza Marko.
Rieši len kvapku v mori potravinového odpadu a poznamenáva, že je to vlastne „neviditeľné“ jedlo, pretože ho kupujúci nevidí, ani neprišlo do obchodu, pretože ho odmietlo a stalo sa odpadom ešte v r. nákladné auto, nákladné auto.
Marko, ktorý šetrí jedlo, poukazuje na to, že krása jeho práce je v tom, že často zasahujú a zbierajú ovocie a zeleninu nižšej kvality, čo sa tiež neodmieta.
„To, čo sme si vybrali ako druhú triedu, sa zameriavame na predajne potravín. Pravda, niekedy vidieť, že na niektorom ovocí či zelenine sú fľaky, čiarky, ale jedlo je dobré a nemusí sa stať odpadom,“ hrdí sa Marko.
Aj z jeho skúseností vyplýva, že o probléme plytvania potravinami sa veľa hovorí, ale že naozaj málokto sa ním chce úprimne zaoberať, vyhrnúť si rukávy a vytvoriť riešenie. Mnohí si však všimnú jeho snahu a hovoria, že v rozhovoroch s Talianmi, Maďarmi a Nemcami vždy počúva rovnakú otázku: „Prečo nevytvoril riešenie na predchádzanie plytvaniu potravinami na úrovni EÚ.“ Vysvetľuje, že ich model nie je ľahké replikovať v iných krajinách, hoci už spolupracuje s 28 zahraničnými partnermi z 12 krajín.
Výhodou však je, že prostredníctvom svojho obchodného modelu priamo znižuje produkciu potravinového odpadu a vždy sa vracia k zelenej zložke, ktorá znižuje emisie CO2.
„Pre ľudí je často ťažké pochopiť, ako prispievame k zníženiu emisií CO2, a ľahšie pochopia, keď niekto povie, že vysadenie stromu priamo ovplyvnilo zníženie jednej tony CO2. Pravda je trochu iná, aj keď zasadíme strom, potrvá 20 rokov, druhu ako je dub letný, a 40 rokov, kým vyrastie a získa schopnosť absorbovať tonu CO2. Ak však potraviny zachránime pred priamym skládkovaním, efekt zníženia emisií CO2 je okamžite viditeľný,“ hovorí Marko.
Dodáva, že nechce obmedziť alebo zastaviť výsadbu stromov, ale povzbudiť nás, aby sme si mysleli, že popri tak potrebnej výsadbe stromov, napr. musíme pracovať na iných problémoch, ktoré vytvárajú negatívnu uhlíkovú stopu.
A práve nasmerovaním rozhovoru smerom k udržateľnosti, k znižovaniu emisií CO2 a k ekologizácii, Marko objavuje nové ambície a víziu, ktorá sa mu zdá byť na dosah ruky.
„Momentálne rokujeme s investorom o projekte, ktorý vznikol ako nápad pred tromi či štyrmi rokmi. No posledné mesiace intenzívne pracujeme na brúsení detailov. Chceme spustiť IDO alebo Initial DEX Offering. Bola by to naša kryptomena, ktorá by bola úzko spätá s príbehom udržateľnosti, zníženia emisií CO2 a našej zelenej zložky. Ale čo by robilo kryptomena VeeMee špeciálne je, že by sa spoliehal na fyzickú prácu, ktorú robíme každý deň, nebol by to úplne virtuálny príbeh, ktorý sa nedá dotknúť,“ prezrádza Marko?
Keďže zatiaľ nechce prezrádzať všetky detaily, stačí mať veľké ambície, aby mnohí pochopili problém plytvania potravinami a ekologickú stopu pri vzniku tohto odpadu, hovorí, že sú takí, ktorí sú pripravení investovať do dobrého príbeh.
Mali by sme tiež spomenúť, že Marko vytvoril systém vysledovateľnosti potravín prostredníctvom VeeMee, takže naskenovaním QR kódu v predajni na svojom mobilnom telefóne si zákazník môže prečítať, kto vypestoval napríklad šalát, ktorý si kúpi, ale aj všetky detaily života. on to vyrobil. Systém sledovateľnosti vytvorili Marko a jeho partner Nikola Vida z jednoduchého dôvodu – chceli svojim deťom umožniť, aby vedeli, čo jedia, odkiaľ to pochádza a ako bolo vychované. V ich systéme vysledovateľnosti cirkuluje asi 25,000 XNUMX ton potravín.